Posledná aprílová sobota patrila turistickému výletu na Pajštún. Skombinovali sme rôzne dopravné prostriedky - vlak, autobus a pešia túra. Vystúpili sme v Záhorskej Bytrici, kde sme začali kráčať po modrej značke smerom na Mariánku. Cesta bola rôznorodá – tiché uličky Záhorskej Bystrice, popred les až do Mariánky. Tu sme po krátkej prestávke našli červenú značku, aby sme krásnou prechádzkou cez les Malých Karpát mohli objaviť dedinku Borinka. Odtiaľ bol hrad na dosah. Týčil sa priamo nad nami. Stačilo iba statočne vystúpať kopec, na ktorom hrad sa vypínal. Pajštún je zrúcanina gotického hradu z 13. storočia vypínajúceho sa na vápencovom brale. V roku bol 1810 zničený napoleonskými vojskami. Mohli sme sa tešiť z výhľadu na Pezinské a Devínske Karpaty, Záhorskú nížinu. Po obhliadke areálu hradu sme úspešne rozložili oheň na opekanie. Hradné budovy sa zachovali vo fragmentoch okolo ústredného nádvoria. Najsúvislejšie je obvodové murivo palácov a opevnení vstavaných do masívu hradného brala, so zachovanými otvormi okien, arkierov, vstupov, v murive s odľahčovacími oblúkmi a stopami po klenbách. Cesta z hradu dole do dedinky Borinky nám trvala podstatne kratšie. Čakal nás autobus a vlak z Bratislavy, aby sme šťastne došli domov.

Mgr. M. Nagyová, Mgr. M. Páleník

Jarná aprílová sobota nás zlákala na ďalší turistický výlet. Zvolili sme krásu Malých Karpát. Naša cesta začala pri priehrade Buková. Odolali sme vetru a smelo sme sa vybrali stúpať k zrúcanine hradu Ostrý Kameň. Stúpanie dalo niektorým zabrať, ale nevzdali sa a zvládli strmú cestu k bývalému pohraničnému hradu. Čaká nás zaslúžený oddych. Ostrý Kameň je zrúcanina vo výške 576 m.n.m. Po krátkej prestávke a obhliadke ruín hradu sme sa vybrali po hrebeni Malých Karpát smerom k strmému ostrohu Zárub. Jeden za druhým sme kráčali za sebou k najvyššiemu vrchu Malých Karpát. Okolo nás boli Malé Karpaty vo všetkej svoje kráse. Pod nami sa rozkladala malebná príroda a my sme sa už tešili na opekačku. Posilnení teplou špekačkou či opečenou slaninkou  pomaly vykročíme na cestu domov. Schádzame dole smerom na Čertov žľab, ktorý je ojedinelým geologickým útvarom a prírodnou pamiatkou kaňonovitého charakteru. Cesta ide strmšie a nižšie a nižšie. Pred nami je krásna panoráma Smoleníc, kde nás čaká autobus.  

Vedúci krúžku:   Mgr. M. Nagyová

                        Mgr. M. Páleník

Žiaci turistického krúžku sa tentokrát vybrali do Trenčína. Dobrodružstvo spoznávania začalo cestou vlakom, zjedli časť desieaty, zahrali sa postrehovú hru a komunikovali s cestujúcimi – kam sa táto skupinka deti vybrala? - častá otázky cestujúcich. Zo stanice sme prešli pešo na Trenčiansky hrad, ktorý je dominantou mesta. Prešli sme okolo viacerých významných budov, čakala nás stovka schodov na samotný hrad. Neobišli sme hradnú studňu opradenú povesťou o Omarovi a Fatime. Samotný hrad je dostatočne rozsiahly – prešli sme mnoho miestnosti a expozícii, dozvedeli sa históriu hradu a zaujímavosti života panovníkov. Prezreli sme ani jednu z najväčších obrazových rodových galérii na Slovesnku, vystúpili až do Matúšovej veže – znova po desiatkach schodoch - odkiaľ sme mali krásny výhľad na Považie a okolie Trenčína. Pani sprievodkyňa žiakov pochválila, že dokázali počúvať a boli disciplínovaní. Z hradu sme sa vybrali do mesta, kde sme sa naobedovali a vystúpili na meststkú vežu. V hoteli Elizabeth sme si obzreli starý rímsky nápis na hradnej skale, z roku 179 po Kr. predstavuje jednu z mála rímskych písomných zmienok na sever od Dunaja. Nápis na hradnej skale na pamiatku víťazstva nad germánskymi Kvádmi v preklade znamená: „Víťazstvu cisárov a vojska, ktoré sídlilo v Laugariciu, v počte 855 vojakov II. Légie, dal zhotoviť M. V. Maximianus, legát II. Pomocnej légie.“  

Na záver sme sa vybrali ho horského lesoparku Brezina na prechádzku po prírode. Cesta bola dlhá a do kopca, ale zvládli sme to a čakala nás lanová dráha Tarzánia medzi stromami, kde sme sa dosýta vyšantili na lanových prekážkach zavesených na stromoch.  Cesta na stanicu bola rýchlejšia ako hore kopcom, plný zážitkov sme  nastúpili do rýchlika a tešili sa domov.

Novebrová sobota sa nezahanbila svojou krásou jesene. Naším cieľom turistiky bola Banská Štiavnica a jej okolie bohaté na prírodné zaujímavosti. Sobotné ráno sme si privstali, aby sme mohli čím skôr cestovať za krásami stredného Slovenska. Naše objavovanie čara Banskej Štiavnice sme začali vo Vyhňach pri Kamennom mori – je to jedinečný prírodný útvar na úpätí vrchu Kamenná. Prešli sme okolo neho a obdivovali jeho rozlohou, ktorou je najväčšie. Je tvorené balvanmi načervenkastej a belavej farby. Potom sme sa presunuli do banského múzea, aby sme sfárali do štôlne v pracovných plášťoch a prilbách s lampami. Neobišli sme ani  expozíciu Banského múzea v prírode, kde sme mohli vidieť niečo z histórie baníctva na Slovensku, obzrieť si rôzne banícke stroje. Obedovali sme pri pokojnom tajchu s výhľadom na Karpaty. V Štiavnici sme sa prešli po Starom zámku – obzreli jeho zákutia, vyskúšali starodávne nástroje mučenia v mučiarni. Vyšli až do najvyššej veže. Nakoniec sme sa prešli starobylými uličkami Štiavnice Bolo nám výborne a tešíme sa na ďalší turistický cieľ – nechajte sa prekvapiť, kde to bude.

Mgr. M. Nagyová

Vedúci krúžkov:    Mgr. M. Nagyová    Mgr. M. Páleník

10. októbra 2015 sa konala túra na Havraniu skalu a Havranicu v Malých Karpatoch. Po krátkej ceste vlakom z Trnavy sme sa doviezli na železničnú stanicu Smolenice. Kúsok chôdze po asfaltovej ceste a o chvíľu nás žltá značka doviedla do lesa smerom na Havraniu skalu, kde sme si chceli vychutnať výhľad široko-ďaleko. Po príjemnej ceste lesom sa nakoniec výhľad nekonal, ale ani takú hustú hmlu nie je možné vidieť každý deň J. Ďalej sme pokračovali po už trochu mokrom teréne až k Havranici. Zvládli sme pár pošmyknutí aj pádov, našli sme stratený šál, očistili zablatené topánky (niektorí aj zvyšok oblečenia) a po krátkom oddychu sme sa vybrali späť na železničnú stanicu. Vlak mal 9 minútové meškanie a tak sme čas využili na dojedanie všetkého, čo v batohoch zostalo. Cesta naspäť do Trnavy ubehla rýchlo a na stanici už čakali rodičia. Na záver len konštatovanie, že nie je nad aktívne strávený čas v prírode. A kam nabudúce? Nechajte sa prekvapiť!

Mgr. M. Nagyová

Vedúci: Mgr. M. Páleník, Mgr. M. Nagyová