Trenčín

Žiaci turistického krúžku sa tentokrát vybrali do Trenčína. Dobrodružstvo spoznávania začalo cestou vlakom, zjedli časť desieaty, zahrali sa postrehovú hru a komunikovali s cestujúcimi – kam sa táto skupinka deti vybrala? - častá otázky cestujúcich. Zo stanice sme prešli pešo na Trenčiansky hrad, ktorý je dominantou mesta. Prešli sme okolo viacerých významných budov, čakala nás stovka schodov na samotný hrad. Neobišli sme hradnú studňu opradenú povesťou o Omarovi a Fatime. Samotný hrad je dostatočne rozsiahly – prešli sme mnoho miestnosti a expozícii, dozvedeli sa históriu hradu a zaujímavosti života panovníkov. Prezreli sme ani jednu z najväčších obrazových rodových galérii na Slovesnku, vystúpili až do Matúšovej veže – znova po desiatkach schodoch - odkiaľ sme mali krásny výhľad na Považie a okolie Trenčína. Pani sprievodkyňa žiakov pochválila, že dokázali počúvať a boli disciplínovaní. Z hradu sme sa vybrali do mesta, kde sme sa naobedovali a vystúpili na meststkú vežu. V hoteli Elizabeth sme si obzreli starý rímsky nápis na hradnej skale, z roku 179 po Kr. predstavuje jednu z mála rímskych písomných zmienok na sever od Dunaja. Nápis na hradnej skale na pamiatku víťazstva nad germánskymi Kvádmi v preklade znamená: „Víťazstvu cisárov a vojska, ktoré sídlilo v Laugariciu, v počte 855 vojakov II. Légie, dal zhotoviť M. V. Maximianus, legát II. Pomocnej légie.“  

Na záver sme sa vybrali ho horského lesoparku Brezina na prechádzku po prírode. Cesta bola dlhá a do kopca, ale zvládli sme to a čakala nás lanová dráha Tarzánia medzi stromami, kde sme sa dosýta vyšantili na lanových prekážkach zavesených na stromoch.  Cesta na stanicu bola rýchlejšia ako hore kopcom, plný zážitkov sme  nastúpili do rýchlika a tešili sa domov.